Druhý február sa do kalendára environmentálnych sviatkov zapísal ako Svetový deň mokradí, teda všetkých lokalít, ktoré sú sezónne alebo trvalo zaplavené vodou.

V rámci Tatranského národného parku hovoríme takmer o všetkých prírodných a národných prírodných rezerváciách v podhorí Tatier, ale aj nevyhlásených chránených územiach, rašeliniskách a vrchoviskách. Nedá sa jednoznačne určiť, ktorá lokalita spomedzi nich je najvýznamnejšia. Rozlohou najväčšie slatinné rašelinisko leží na Belianskych lúkach, rozlieha sa na 89 hektároch. Za najkrajšiu mokraď s výskytom chráneného druhu všivec žezlovitý (Pedicularis sceptrum-carolinum) považujeme slatinné rašelinisko Vysoká bazička, ktoré je súčasťou Belianskych lúk.

Najbohatším výskytom andromédy sivolistej (Andromeda polifolia) sa môže popýšiť vrchovisko s  rozlohou len 0,32 hektára na Štrbskom Plese. Napriek nezastaviteľnej urbanizácii v tejto časti Tatier sa v morénach udržala voda a postupne vytvorila významné mokrade. Do územnej pôsobnosti Správy TANAP-u patria v okolí Gánoviec i mokrade so slanomilnými rastlinnými spoločenstvami, ktoré sú druhovo relatívne chudobné, rastie tu však významný chránený druh sivuľka prímorská (Glaux maritima).

„Najvýznamnejším vrchoviskom na území TANAP-u je prírodná rezervácia Medzi bormi s krovinovým a stromovým porastom a nerovnomerným povrchom, ktorý tvoria bulty, páperníky, rašeliníky a ploníky. Bohato zastúpené sú i chránené druhy rojovník močiarny (Ledum palustre), čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum) a kľukva močiarna (Oxycoccus palustris),“ uvádza botanička Správy TANAP-u Blažena Sedláková. Pôvodné stohektárové územie tvorilo veľký komplex rašelinno-vrchoviskovej vegetácie, po rekultivácií sa zachovali dve časti s rozlohou desať hektárov.

Mokrade patria k najohrozenejším ekosystémom na Zemi a zanikajú trikrát rýchlejšie ako lesy. Za ostatné štyri desaťročia vymizlo najmenej 35 percent mokradí sveta a tento trend naďalej pokračuje. Pracovníci Správy TANAP-u preto na vzácnych územiach národného parku pravidelne rúbu náletové dreviny, kosia a odstraňujú biomasu.

Svetový deň mokradí si svet pripomína od roku 1976, keď bol v iránskom Ramsare podpísaný Dohovor o mokradiach. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o tom, ako veľmi sú mokrade pre ľudstvo a pre planétu dôležité a podporiť opatrenia, ktoré povedú k ich zachovaniu, rozumnému využívaniu a obnove. Tohtoročným leitmotívom je naliehavá potreba zaradiť obnovu mokradí medzi priority a výzva, aby kompetentní podnikli kroky na ich záchranu.