Tatranskí zoológovia sa už piaty rok stretávajú s kurióznym prípadom v ústí jednej z tatranských dolín – v období toku stratí miestna hluchánica svoju plachosť. Správa TANAP-u preto prosí ľudí, aby tieto vzácne vtáky v citlivom období nerušili a nechytali.
Máj je časom, keď vrcholí tok hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus), nádherného ikonického vtáka slovenských hôr. Samčekovia nabití hormónmi bojujú so svojimi sokmi, bránia si teritórium, dvoria sa samičkám a tie netrpezlivo čakajú na toho pravého. Ide o pozmenené správanie charakteristické predovšetkým pre kohúty. Často sa neboja, zaútočia dokonca aj na človeka. Bez rozdielu kto alebo čo sa v ich teritóriu nachádza, vyháňajú ho ako soka, aj napriek riziku vážneho zranenia.
Čo sa môže stať, ak si samička hlucháňa nedokáže nájsť v čase párenia partnera? Jej správanie sa radikálne zmení a z inak nenápadného vtáka sa stáva jedinec, ktorý stráca všetok ostych, svoju prirodzenú plachosť. Na rozdiel od útočných hlucháních samcov, samičky bývajú skôr krotké a vyhľadávajú spoločnosť človeka.
Takéto správanie hlucháňa hôrneho nie je pravidlom. Môžeme ho pozorovať predovšetkým na jar, teda v období toku a trvá zvyčajne dva až tri týždne. V zostávajúcom období roka sa hlucháne správajú v súlade s prírodou, teda tak, ako im to vrodené inštinkty prikazujú. Človeku sa skôr vyhýbajú ako ostatné divo žijúce zvieratá.
Hluchánica, o ktorej hovoríme, aktívne vyhľadáva ľudí, doslova behá za nimi ako psík, necháva sa hladkať, posedáva na parkovisku, či na blízkom stavenisku. „Naša dlhoročná snaha premiestniť samičku na bezpečnejšie miesto, niekam do odľahlejších častí doliny, doposiaľ skončila vždy neúspechom. Hluchánica sa aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov opakovane vracia na známe miesta v blízkosti turistických ubytovní. Akoby ju prítomnosť človeka magicky priťahovala. Po odznení toku sa prirodzene stiahne mimo dosahu ľudí a žije si svojím prirodzeným spôsobom života,“ vraví zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.
Práve obdobie straty plachosti môže byť pre hluchánicu zradné. Hrozí jej zranenie, ktoré, hoci neúmyselne, môže spôsobiť človek, pes alebo premávka v podhorí. „Chceli by sme preto apelovať na návštevníkov Tatier, ktorí takého jedinca – či už ide o samca alebo samicu – stretnú, aby sa od neho vzdialili, nerušili ho ani sa ho nedotýkali či neprenášali na iné miesto a držali svojho psa od neho čo najďalej,“ apeluje Feriancová.
Pre zachovanie populácie hlucháňa hôrneho v Tatrách je dôležité, aby sa práve v citlivom období toku tomuto kriticky ohrozenému druhu nič nestalo.