Už aj posledná zo štyroch diorám zachytávajúcich rôzne vegetačné stupne dostala novú podobu. V rámci pravidelnej každoročnej údržby Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici si múzejníci tentokrát vzali „na mušku“ pásmo kosodreviny.

Pôvodnú diorámu, ktorej vládla medvedia rodinka, nechali kompletne rozobrať a prerobiť. Verní najväčšej tatranskej šelme, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou subalpínskeho stupňa, však ostali aj naďalej. „Keďže nám v poslednej dobe pribúdali úhyny medveďov, otvorili sa nám nové možnosti, ako vyskladať poslednú z našich diorám. Návštevníci si môžu obzrieť medvediu mamu s mláďatkom, ktorú z kosodreviny pozoruje statný samec. Celý výjav sledujú aj dvaja pestúni a ďalšie tohtoročné mláďa, čiže dokopy máme v dioráme šesť medveďov,“ konkretizuje zoologička Gabriela Chovancová, ktorá je zároveň aj kurátorkou zoologických zbierok Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Podobne ako v prípade ostatných diorám, ktoré už prešli rekonštrukciou, aj táto vychádza z autentického záberu, na základe ktorého vznikla umelecká maľba zachytávajúca časť Žiarskej doliny s Hrubou kopou a ďalšími končiarmi. Jej autorom je opäť Tomáš Záruba, zvyšok scény bol tento raz kompletne v réžii Michala Červeňa, ktorý spoločne s umeleckým reštaurátorom Tiborom Kováčom stál aj za vznikom predošlých troch diorám. „Asi najviac sme sa museli vyhrať s kompozíciou a príbehom diorámy. Dej sa odohráva počas neskorej jari, keď rodinnú idylku naruší veľký samec, ktorý môže byť počas ruje hrozbou pre mladé,“ hovorí autor konceptu. Zabrať však podľa Červeňa dalo tiež množstvo prírodného materiálu, ktoré bolo potrebné v priestore umne rozmiestniť, ako i vyladenie farieb medzi použitými rastlinami a samotnou maľbou.

Súčasťou diorámy je aj originál medvedieho stromu, ktorý šelmy využívajú predovšetkým na vzájomnú komunikáciu. „Vyhryzovaním a driapaním kôry si označujú spravidla ihličnany a ako sa o kmene otierajú, v trčiacich trieskach a živici sa zachytáva ich jemná srsť i pach,“ vysvetľuje Chovancová.

Vypracovanie preparátov si podelili hneď traja odborníci, okrem šestice šeliem sa na scéne bok po boku stretli aj drozd kolohrivý, lasica myšožravá a sokol myšiar. „Každý z exponátov má svoj vlastný príbeh, jedno z medvieďat napríklad zahynulo pod kolesami auta, ďalšie zrazil vlak a tretie zrejme zabil samec počas ruje. Práve okolnosti, za ktorých prišli o život, sú neraz predmetom záujmu návštevníkov a zvlášť detí, ktoré sú zvedavé na to, ako sa zvieratká dostali k nám do múzea,“ uzatvára zoologička.