Stretnutie prírodovedcov je odborné podujatie zacielené na vedecko-výskumnú a prezentačnú činnosť múzeí s prírodovednými zbierkami a organizácií zameraných na prírodné vedy. Organizátormi podujatia boli tento rok Zväz múzeí na Slovensku – Prírodovedná komisia, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, Východoslovenské múzeum v Košiciach a Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne. Od štvrtého do šiesteho septembra hostil prírodovedcov Národný park Slovenský kras.
„V roku 2017 vznikla Prírodovedná komisia Zväzu múzeí na Slovensku, ktorej sme sa stali dobrovoľnými členmi, aby sme mohli aj s inými múzeami a vedeckými inštitúciami spoločne riešiť aktuálne problémy v múzejníctve, spoločné výskumné projekty, spolupracovať pri výstavnej a zbierkotvornej činnosti, vymieňať si skúsenosti a poznatky z praxe na pracovných podujatiach. Jedným z nich je aj stretnutie prírodovedcov,“ vysvetlila zmysel takýchto stretnutí Gabriela Chovancová, vedecká pracovníčka Výskumnej stanice Správy TANAP-u.
V rámci prezentácií odznelo množstvo zaujímavých a zároveň inšpiratívnych príspevkov. Celkovo ich bolo sedemnásť, medzi nimi napríklad i témy ako Novinky v oblasti rozvoja cestovného ruchu v území NP Slovenský kras, Sokol myšiar (Falco tuinnunculus) – obyvateľ sídlisk, Dům přírody jako příklad spolupráce subjektů v Moravském krasu, Kde bolo, tam bolo… Skryté poklady Slovenska, Festival HUBY – dynamika vzťahu medzi prírodou a kultúrou človeka, Kras Nevesinjského polja a pohoria Sniježnica vo Východnej Hercegovine. Prednášky vyvrcholili zasadnutím Prírodovednej komisie ZMS, ktorá je dobrovoľným združením zamestnancov členov Zväzu múzeí na Slovensku. Jej úlohou je prediskutovať aktuálne problémy a požiadavky múzejníkov a odborných pracovníkov vedeckých inštitúcií, ktoré následne predsedníctvo prednesie v mene múzeí nadriadeným orgánom s cieľom nájsť spoločné riešenia. Hlavnými predmetmi činnosti komisie sú podpora a koordinácia spolupráce medzi odbornými zamestnancami múzeí na Slovensku vo všetkých oblastiach múzejnej práce, vytváranie podmienok na mobilitu odborných zamestnancov múzeí predovšetkým za účelom zabezpečenia a zintenzívnenia výmeny skúseností a poznatkov, najmä formou organizovania pracovných stretnutí a odborných podujatí – seminárov, konferencií (regionálnych, národných i medzinárodných), ako aj účasťou na riešení spoločných úloh a výskumných projektov, spoluprácou pri výstavnej a zbierkotvornej činnosti.
Počas konferencie netrávili dni jej účastníci len v interiéri. Vyrazili i do okolitej prírody Zádielskej doliny a Turnianskeho hradu. Navštívili tiež ornitologický stacionár v Drienovci. Nachádza sa na Drienovskej mokradi, v okrese Košice okolie, v nadmorskej výške 190 m n. m. Rozloha mokrade je 7,7 ha. Lokalita sa z ornitologického hľadiska začala skúmať v roku 1998 metódou odchytu vtákov do nárazových sietí a označovaním odchytených jedincov ornitologickými krúžkami. V roku 2006 vznikol na drienovskej mokradi stacionár (Constant Effort Site) na dlhodobý monitoring hniezdnych populácií vtákov. Podľa vzoru európskych CES lokalít bola primerane upravená aj metodika odchytov, zápis a vyhodnocovanie údajov. Hlavnými cieľmi výskumu je predovšetkým dlhodobý monitoring zmien v hniezdnych populáciách vtákov v Slovenskom krase, sledovanie priaznivého stavu európskych významných druhov a sledovanie fidelity a prežívania jedincov. Drienovecký stacionár sa v roku 2006 stal členom siete ornitologických stacionárov sledujúcich a skúmajúcich vtáčiu migráciu predovšetkým na juhovýchodnej euroafrickej migračnej trase (www.seen-net.eu).
Stretnutie opäť prinieslo množstvo inšpirácií na ďalšiu prácu prírodovedcov, ktorá je v súčasných ekonomických podmienkach namáhavá nielen z pohľadu času, ale i získavania zdrojov. Príroda si v každom prípade zaslúži našu pozornosť a múzeá s prírodovednými zbierkami sú dôležitým spôsobom na jej uchovávanie a dokumentovanie pre ďalšie generácie.