Časopis TATRY 1/2025
V čísle nájdete:
Martina Petránová
Po zjazdovkách aj naďalej grátis, v dolinách s obmedzeniami
Hoci pôvodne zamýšľali najväčšie lyžiarske strediská vo Vysokých Tatrách kasírovať nadšencov skitouringu už túto zimu, napokon od svojho úmyslu upustili. Výšľap po zjazdovkách bude naďalej grátis, avšak podľa prísnejších pravidiel. Obmedzenia platia aj v dolinách, kde mantinely skituristom a skialpinistom v Tatranskom národnom parku určuje návštevný poriadok.
Erika Feriancová
Introdukcia kamzíkov – experiment, ktorý nevyšiel
Introdukcia. Pomerne málo známe slovo, ktoré má však v prípade kamzíka jednoznačné posolstvo: vytvorenie novej, geograficky izolovanej, náhradnej populácie kamzíka vrchovského tatranského mimo územia Vysokých Tatier. Išlo o aktivitu, ktorá mala už v čase svojho vzniku nielen svojich zástancov, ale aj odporcov.
Martina Petránová
Pripomenuli si jeho storočnicu
Knihomoľom s diagnózou Tatry sa meno Ivan Bohuš st. automaticky spojí s desiatkami publikácií o dejinách tohto kúta Slovenska, domácim rezonuje hlavne v súvislosti s Tatranským národným parkom, kde dlhé roky pôsobil. Jeho nedožitú storočnicu si koncom novembra pripomenuli aj v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktoré v roku 1957 nielen zakladal, ale nasledujúce desaťročie mu i riaditeľoval. Známy historik, ktorého pracovnými nástrojmi boli znalosť a racionalita, sa až do konca života držal svojho kréda: Nevyhýbať sa ostrým a polemickým úsudkom o dobe, ktorou sa zaoberáme, aj o dobe, v ktorej žijeme...
Martina Petránová
Späté s rodom Máriássy
Ich história siaha do čias, keď lokalita, kde dodnes stoja, patrila významnému šľachtickému rodu Máriássyovcov, ktorých predkovia sa na Spiši objavili v druhej polovici 13. storočia. Hoci sú spätí predovšetkým s obcou Markušovce, rozsiahle panstvá vlastnili i pod tatranskými končiarmi. Kedysi im dokonca patril aj Gerlachovský štít. A práve pod ním rastú dve lipy veľkolisté, nad ktorými drží ochrannú ruku už aj štát.
Peter Fleischer
Čo ukázalo sledovanie uhlíkovej bilancie na kalamitných plochách?
Vetrová kalamita v roku 2004 vyvolala širokú diskusiu nielen o príčinách, ale i potenciálnych dôsledkoch veľkoplošného rozvratu lesov na južnom podhorí Vysokých Tatier. Udalosť, ktorá rozsahom a intenzitou poškodenia nemala obdobu nielen v tatranskom, ale ani slovenskom lesníctve, sa prirodzene stala aj predmetom vedeckého záujmu.
Martina Petránová
Klotilda pod lupou
Patrí medzi ikonické tatranské stavby. Pôvodne vyrástla na úpätí Slavkovského štítu ako letohrádok Habsburgovcov, dnes ju domáci i návštevníci Vysokých Tatier poznajú skôr pod názvom Kamzík. Vila, ktorá pôvodne niesla meno Klotilda, v súčasnosti slúži ako účelové zariadenie pre vládnych predstaviteľov a verejnosť do nej nemá prístup. My sme do útrob takmer stoštyridsaťročného objektu „nazreli“ vďaka Zuzane Zvarovej, ktorá mesiace strávila jeho pamiatkovým výskumom. V rozhovore prezradila nielen to, čo priniesli výsledky bádania, ale priblížila nám i kľúčové momenty histórie stavby, ktorá sa ocitla aj v známej publikácii Slávne vily Slovenska.
Ernest Rusnák
Po stopách turistického značenia
V tejto časti seriálu sa vydáme po stopách turistického značenia do obdobia po roku 1918, keď turistov zastrešila novozaložená organizácia v podobe Klubu československých turistov. Práve pod jej hlavičkou vyšla i brožúrka, ktorá dala základy pre jednotné značenie turistických trás vo vtedajšom Československu.
Mikuláš Argalács
Z Popradu do Smokovca za 75 minút
Spojenie z Popradu do Smokovca sa ukázalo ako neuralgický bod riešenia hromadnej dopravy do tatranských osád. Od roku 1883 bola udelená najmenej desiatka koncesií na budovanie železničnej trate, táto trasa sa stala viackrát predmetom rokovaní v Uhorskom sneme, deputácie si pomaly podávali kľučky u ministerských predsedov i kompetentných ministrov uhorskej vlády, len riešenie sa za celých dvadsať rokov nenašlo. A potom prišiel trolejbus.
Ernest Rusnák
Pomenovali po ňom vrchol aj rozhľadňu
Stredoškolský profesor, milovník prírody, turista, staviteľ tatranských turistických chodníkov, orograf a kreslič máp, spoluzakladateľ Uhorského karpatského spolku (UKS), autor významných turistických príspevkov. Takto by sme mohli charakterizovať plodný život Franza Dénesa, významnej osobnosti uhorskej i tatranskej turistiky. Od jeho úmrtia uplynulo v októbri deväťdesiat rokov.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XXV.
Uplynuli už štyri roky, odkedy sme na stránkach časopisu TATRY začali písať prvé riadky seriálu odkrývajúceho čarovný svet tatranských padajúcich vôd. V rámci neho sme prebádali mnohé oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier vrátane poľského územia. Pred nami je tak už len záverečný sumár, v ktorom ponúkneme zhrnutie prostredníctvom čísel.
Katarína Žlkovanová
Kríčky na rašeliniskách
Rašeliniská patria medzi územia, kde je výrazne vyššia koncentrácia vzácnych druhov. Tieto unikátne biotopy u nás ostali zachované od poslednej doby ľadovej, keď vznikli na nepriepustnom podloží na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody a vysokým úhrnom zrážok. V súčasnosti tvoria pozostatky severskej tundry v krajine mierneho pásma. Viacerých zástupcov chránených druhov rastlín rastúcich na rašeliniskách sme už predstavili v predchádzajúcich častiach seriálu Chránené rastliny Tatier, teraz sa zameriame na dreviny, ktorých život je spätý s rašeliniskami. Pod týmto pojmom budeme mať na mysli prevažne kríčky, ktoré by sa vďaka svojmu nízkemu vzrastu dali na prvý pohľad ľahko pomýliť s bylinami.
Dana Repáňová
Málo známe zákutia Malej Fatry
Malá Fatra je ako stvorená či už na kratšie prechádzky, alebo na celodenné, ba dokonca viacdenné výlety. Tento národný park je síce štvrtý najmenší na Slovensku, ale vďaka pestrému geologickému podložiu a pestrej vertikálnej členitosti sa na tomto území vyvinuli rôzne formy reliéfu a rozmanité ekosystémy. Tiesňavy, skalné bralá, horské potoky, pralesové zvyšky a iné formy pestrosti prírody je možné vidieť a zažiť pri potulkách týmto malebným kútom Slovenska, ktorý vám predstavíme v aktuálnej časti seriálu o národných parkoch.
Róbert Javorský
Potulky po národných parkoch Ruska VI.
Každý rok venujeme jeden mesiac potulkám po národných parkoch a zapovednikoch Ruska. Zaujíma nás práca našich východných kolegov, ich zápal a nadšenie pre ochranu prírody. Za poznávaním ruskej prírody sme sa vo svojom voľnom čase vydali už po desiaty raz, tentokrát sme prebádali oblasť od Baltiku po Altaj.