Časopis TATRY 2/2025
V čísle nájdete:
Martina Petránová
Opäť na muške
Ani nie štyri roky po tom, čo vlk dravý získal štatút celoročne chráneného živočícha, sa vďaka zmene vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, znova ocitol na muške poľovníkov. Za pätnásť dní jej platnosti sa im podarilo odloviť dvadsaťtri vlkov. Prvé dva padli v tesnej blízkosti hraníc TANAP‑u, kde má podobne ako v ostatných národných parkoch strieľanie týchto šeliem de facto stopku.
Martina Petránová
Šéf „tanapáckeho“ zásahového tímu: Najviac hlásení a výjazdov očakávame na Liptove
Veľká reorganizácia zásahových tímov pre medveďa hnedého, ktorú ohlásil envirorezort ešte vlani, nabrala reálne kontúry. Po tom, ako vláda na svojom decembrovom zasadnutí odsúhlasila k 1. januáru 2025 vznik piatich nových zásahových tímov, ku ktorým by počas tohto roka mali pribudnúť ešte ďalšie tri, začal jeden z nich pôsobiť aj priamo v Tatranskom národnom parku. Nielen na to, čo by malo byť jeho úlohou, sme sa opýtali Slavomíra Juraška, ktorý mu šéfuje.
Martina Petránová
Ďalší rys
Neprešli ani dva mesiace a Tatranský národný park prišiel o ďalšieho rysa. Približne deväťmesačná samica uhynula po kolízii s autom neďaleko Starého Smokovca.
Martina Petránová
Počet úrazov trhol rekord
Štatistiky dobrovoľných horských záchranárov vykázali v januári historický rekord v počte úrazov na lyžiarskych svahoch. O náraste hovoria aj ich kolegovia profesionáli, v porovnaní s vlaňajškom bol však podľa ich čísel iba nepatrný.
Martina Petránová
Nesmrteľný vďaka svojmu dielu
Svoju vášeň pre hory pretavil do pozoruhodného počtu prvovýstupov, množstva článkov s tatranskou tematikou, grafík či koláží, nesmrteľnosť mu však zaručil hlavne jeho desaťdielny horolezecký sprievodca, vďaka ktorému sa meno Arno Puškáš dodnes skloňuje v tatranských dolinách i na vysokohorských chatách. Za svoj Opus Magnum si dokonca vyslúžil štátne vyznamenanie. Večný elegán, intelektuál a tak trochu bohém, ktorému kamaráti nepovedali inak ako Puškin, by začiatkom februára oslávil sto rokov.
Martina Petránová
Július Andráši
Storočnicu by spoločne s Puškášom slávil aj Július Andráši, ktorý bol spočiatku jeho parťákom na spoločnom lane a neskôr i švagrom. Podobne ako Arno, aj on pochádzal z Košíc a Vysoké Tatry sa mu stali nielen celoživotnou múzou, ale taktiež miestom, kde strávil zvyšok života.
Martina Petránová
Dvaja na ceste
K častým autorom fotografií v časopise Vysoké Tatry, ktorý bol predchodcom dvojmesačníka TATRY, patril tiež Karol Skřipský, Puškášov osobný priateľ. Jeho zábery neraz dotvárali práve Arnove texty, ba dokonca sa objavili i na titulke. Bol nielen fotografom, ale aj režisérom, kameramanom a scenáristom filmov s tatranskou tematikou, medzi tie najznámejšie patrí Expedícia TANAP či Kvety Tatier. Na konte ich mal však omnoho viac a nebyť roku 1968, keď sa na desaťročia pretrhlo lano, ktoré ho spájalo s milovanými horami, na svetlo sveta by sa dnes z tmy archívov istotne dostávali ďalšie a ďalšie snímky.
Martina Petránová
Aký osud čaká Rainerku?
Spisovali sa kvôli nej petície, menili zákony. Rainerova chata, ktorá je najstaršou tatranskou útulňou na slovenskej strane Tatier, ostáva v rukách štátu. Aspoň nateraz. Hoci jej dlhoročný chatár sa netají tým, že by ju najradšej získal do svojho vlastníctva.
Martina Petránová
Odkryla svoje dno
Liptovská Mara odhalila svoje dno. Aj napriek tomu, že druhá najobjemnejšia nádrž na Slovensku prišla o viac ako polovicu vody a jej hladina je približne o dvanásť metrov nižšie ako pri maximálnom stave, vodohospodári dôvod na paniku nevidia.
Stanislav Pavlarčík
Záhadná Mesačná šachta už aj v Tatrách
V Tatrách je ešte veľa neodkrytých tajomstiev. K jednému z nich patrí aj Mesačná šachta. Najzáhadnejší a dlho hľadaný podzemný slovenský fenomén. Podľa niektorých bádateľov sa údajne má nachádzať v Tatrách. Nemýľme si ju však s Mesačným tieňom, s najdlhšou jaskyňou na slovenskej strane Vysokých Tatier nemá nič spoločné. Ak je všetko, čo bolo o nej napísané či povedané, pravdivé, má svoje miesto aj medzi svetovými záhadami. Napokon prečo nie.
Katarína Žlkovanová
Hrdia sa prívlastkom „tatranský“
V predchádzajúcich častiach seriálu Chránené rastliny Tatier sme už predstavili mnohých vzácnych zástupcov z ríše rastlín. Ich mená boli rôzne, niektoré súviseli s miestom, kde
najčastejšie rastú, obdobím kvitnutia, tvarom listov, plodov alebo kvetov a ich sfarbením, iné
boli pomenované po rôznych známych osobnostiach alebo podľa niektorého vonkajšieho znaku či vzrastu. Predstavili sme už aj dva druhy, ktoré sú svojím menom späté s Tatrami. Prvým bola stračia nôžka tatranská, známa skôr ako stračonôžka tatranská a tým druhým iskerník vysokotatranský. Výpočet vyšších rastlín s druhovým názvom „tatranský“ skompletizujeme v nasledujúcich riadkoch.
Ernest Rusnák
Po stopách turistického značenia
V čísle 5/2024 sme si priblížili začiatky turistického značenia na území Slovenska v období monarchie. V predchádzajúcom vydaní časopisu TATRY sme sa zamerali na Vysoké Tatry a nasledujúce riadky venujeme prvým vyznačeným chodníkom v oblasti Západných Tatier a Roháčov.
Ernest Rusnák
Patril medzi najlepších znalcov Vysokých Tatier
Geometer, lesník, správca železiarní a znalec Vysokých Tatier. Takto stručne by sa dal charakterizovať Fridrich David Fuchs, výrazná osobnosť spätá s históriou tohto pohoria. Kedysi bolo po ňom pomenované dokonca jedno z tatranských plies.
Martina Petránová
Braňo Molnár: Skúškou správnosti je čas
Kde inde ako v Tatranskej Javorine mohla mať premiéru druhá časť snímky o pruskom kniežati Augustovi Karlovi Christianovi Kraftovi Hohenlohem z Öhringenu, ktorý prežil väčšinu života práve v tomto kúte Tatier. Kým prvý diel predstavil jeho režisér Braňo Molnár v premietacej sále hotela v tesnej blízkosti zámočka, kde hlavný protagonista filmu našiel útočisko aj so svojou družkou Otíliou, ten ďalší si diváci pozrel priamo v drevenom kostolíku sv. Anny, ktorý dal v roku 1902 postaviť. Hlboko sugestívna filmová spoveď kontroverznej postavy tatranských dejín prilákala hneď na druhý deň davy návštevníkov i do Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde sme sa s jej tvorcom porozprávali aj o tom, či oživiť Hohenloheho ducha v takejto podobe nebolo až príliš trúfalé.
Vladimír Kĺč
Park dvoch národov
V rámci seriálu o národných parkoch Slovenska nazrieme tentokrát do Pienin, ktoré sa môžu pochváliť unikátnym prvenstvom. Práve tu vznikol prvý cezhraničný prírodný park v Európe. Málokto vie, že mal byť dokonca vzorom pre budúci Tatranský národný park.
Martina Petránová
Prvý na Gerlachu
Bol jedným z najznámejších horských vodcov. Ako prvý zdolal Gerlachovský štít a na jeho počesť sa každoročne beží memoriál, ktorý nesie jeho meno. Novolesnianskeho učiteľa Jána Stilla, ktorý sa narodil presne pred 220 rokmi, si svojho času uctil i cisár František Jozef I. Za celoživotné zásluhy mu udelil Strieborný kríž.
Peter Bučka
Tatry hostili pred sto rokmi hokejové majstrovstvá Európy
Dnes sa táto informácia môže zdať neuveriteľná, ale pred sto rokmi nebolo úplne jasné, ktorý druh hokeja v Československu bude dominantný – či kanadský hokej alebo jeho starší variant, bandy hokej. Zlomovým momentom sa stali X. majstrovstvá Európy. Ich organizáciou LIHG na svojom kongrese v roku 1924 v Chamonix poverila Československo. Turnaj sa mal uskutočniť 3. až 6. januára 1925 v Prahe, ale Československý svaz hockeyový mal prezieravo pripravený aj krízový scenár.