Envirosviatok má zvýšiť povedomie verejnosti o dôležitosti prírodných krás, ktoré zachovávajú chránené územia naprieč starým kontinentom. Aktuálny ročník vzdáva hold koreňom a prírodnému dedičstvu.

Chránené územia na svojich pleciach nesú zodpovednosť za to, aby mali nasledujúce generácie šancu uzrieť vzácne hory, rieky, doliny, živočíchy či rastliny minimálne v takej podobe, akú poznáme dnes. Národné a prírodné parky majú od roku 1999 svoj vlastný sviatok – Európsky deň parkov.

Dnes tak oslavuje i Tatranský národný park. Už vyše sedem desaťročí zastrešuje ochranu tatranskej prírody legislatíva, samotná myšlienka sa však zrodila podstatne skôr než zákon č. 11/1949 Zb. Slovenskej národnej rady o TANAP-e. Otcom myšlienky bol ešte pred rokom 1920 profesor Karel Domin. Ako botanikovi mu najväčšmi prirástli k srdcu Belianske Tatry a právnu ochranu chcel sprvoti zabezpečiť práve v tejto časti hôr. Prepracovaný Projekt přírodního parku tatranského vyšiel na trinástich stranách textu a jednej mapke v roku 1926 na pôde Českej Akademie v Prahe. Nebol však výsledkom práce samotného Karla Domina, ale kolektívu súdobých československých a poľských odborníkov.

Aktuálny ročník Európskeho dňa parkov apeluje na posolstvo a základy ochranárskych inštitúcií i samotné prírodné dedičstvo. Odkaz veľkého botanika Domina si Správa TANAP-u pripomína i pamätnou tabuľou v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Tento „ideový predok“ TANAP-u húževnato zdôrazňoval grandióznosť a osobitný charakter, ktorým Tatry podľa jeho slov predčia Alpy i iné vysokohorské európske pohoria a v každom prípade si zasluhujú zákonnú ochranu.

Zachovávať „dedovizeň“ rozliehajúcu sa na území Tatranského národného parku je poslaním Správy TANAP-u. Zároveň sa však každý z nás stáva dôležitým článkom tohto procesu už len tým, s akou úctou k prírode vykročí na turistický chodník či prechádzku do lesa.