Huby Tatranského národného parku
Vlastné územie TANAP-u je z hľadiska druhového bohatstva mykoflóry veľmi významné. Pre územie Slovenska tu boli vôbec prvýkrát zaznamenané nálezy veľmi vzácnych druhov húb: muchotrávka červená čižmičkatá (Amanita muscaria var. guessowii), čiaška keltská (Peziza celtica), ohňovec Lundellov (Phellinus lundellii) a masliak sibírsky (Suillus sibiricus). Prvýkrát boli z tohto územia opísané nové taxóny húb, ako rod kubičkovka (Kubickia), druh kubičkovka tatranská (Kubickia tatrensis), kapucňovka tatranská (Galerina tatrensis), čiašočka tatranská (Helotium tatrae) a ďalšie. Jedným z najvýznamnejších nálezov je skrytohubka žltoobrúbená (Cryptomyces maximus), ktorá patrí medzi najvzácnejšie huby sveta. Počet vyskytujúcich sa druhov húb vo vlastnom území TANAP-u výrazne presahuje hranicu 1000. Veľká druhová diverzita húb je podmienená pestrosťou prírodných podmienok a biotopov tohto územia, pričom jeho významnú časť zaberajú lesy. Huby prostredníctvom mykorízy so stromami prispievajú k priaznivému zdravotnému stavu lesov a drevoosídľujúce druhy húb svojou rozkladnou činnosťou napomáhajú optimálnemu fungovaniu prirodzeného kolobehu živín v ekosystémoch.
Cryptomyces maximus (skrytohubka žltoobrúbená)
Spomedzi biotopov vhodných pre výskyt spoločenstiev húb s vysokou druhovou diverzitou majú dominantné zastúpenie ihličnaté lesy horského výškového stupňa, v ktorých je porastotvornou drevinou smrek obyčajný (Picea abies). Pre pestré druhové zloženie mykocenóz sú v smrekových lesoch dôležité primiešané druhy drevín, ktoré lokálne vytvárajú aj súvislejšie porasty, ako: jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec opadavý (Larix decidua) a v okolí hornej hranice lesa aj borovica limbová (Pinus cembra). Práve s nimi tvorí mykorízu množstvo veľmi vzácnych druhov húb, napríklad:
muchotrávka červená čižmičkatá (Amanita muscaria var. guessowii), korkovka pleťová (Bankera violascens) hrboľnačka sivá (Boletopsis grisea), hrboľnačka černastá (Boletopsis leucomelaena), hríb horský (Boletus subappendiculatus), pohárovka ohnivá (Caloscypha fulgens), náramkovka cisárska (Catathelasma imperiale), šamonia modrejúca (Chamonixia caespitosa), kyjak useknutý (Clavariadelphus truncatus), srnka zrnitá (Elaphomyces asperulus), sliziak ružový (Gomphidius roseus), lievikovec kyjakovitý (Gomphus clavatus), ušiak obrovský (Gyromitra gigas), jelenkovka pásikavá (Hydnellum concrescens), jelenkovka zrastavá (Hydnellum cummulatum), jelenkovka oranžová (Hydnellum floriforme), jelenkovka sírovožltá (Hydnellum geogenium), jelenkovka pálčivá (Hydnellum peckii), jelenkovka voňavá (Hydnellum suaveolens), šťavnačka marcová (Hygrophorus marzuolus), šťavnačka úhľadná (Hygrophorus speciosus), šťavnačka smreková (Hygrophorus piceae), rýdzik jamkatý (Lactarius intermedius), rýdzik Tuomikoskiho (Lactarius tuomikoskii), slizovnica slzivá (Limacella guttata), koreňovica škoricovohnedá (Phaeocollybia christinae), koreňovica olivová (Phaeocollybia festiva), koreňovica statná (Phaeocollybia lugubris), korkovec tmavý (Phellodon melaleucus), korkovec čiaškovitý (Phellodon tomentosus), koreňovec Marchiov (Rhizopogon marchii), plávka smutná (Russula consobrina), jelenkovec horký (Sarcodon scabrosus), jelenkovec sosnový (Sarcodon squamosus), lopatička žltkastá (Spathularia flavida), masliak limbový (Suillus plorans), masliak sibírsky (Suillus sibiricus), masliak tridentský (Suillus tridentinus), čírovka oranžová (Tricholoma aurantium), čírovka ružovohnedá (Tricholoma bufonium), čírovka joachimova (Tricholoma joachimii) atď.
Nenahraditeľnú úlohu pre výskyt veľmi špecifických mykocenóz drevoosídľujúcich húb majú zachovalé pralesy, ich fragmenty, segmenty a prírodné lesy. Uvedené lokality sú situované najmä v maloplošných chránených územiach, v ktorých sa uplatňuje bezzásahový režim v plnom rozsahu, a teda je v nich dostatočná zásoba mŕtveho dreva (konárov a kmeňov) rôznych hrúbkových kategórií a štádií rozkladu. Stojace či ležiace kmene smreka obyčajného, jedle bielej a smrekovca opadavého sú po odumretí vhodným substrátom pre zriedkavé druhy drevoosídľujúcich húb. Na smreku obyčajnom rastú druhy: belák horský (Climacocystis borealis), práchnovček ružový (Fomitopsis rosea), tvarohovček fialovejúci (Leptoporus mollis), ohňovec smrekový (Phellinus chrysoloma), ohňovec ohraničený (Phellinus nigrolimitatus), ohňovec tmavý (Phellinus viticola), hliva smreková (Pleurotus abieticola) atď. Na jedli bielej sa vyskytuje napr. kalichovka (Chromosera cyanophylla), kališnica zlatolupeňová (Chrysomphalina chrysophylla), koralovec jedľový (Hericium alpestre) a pňovka fialovohnedá (Panellus violaceofulvus), pri mŕtvych stojacich jedľových kmeňoch sa zriedkavo objavuje zamatka jedľová (Oudemansiella melanotricha). Smrekovec opadavý v exponovaných polohách voči poškodeniu bleskom je vhodným substrátom pre veľmi vzácny práchnovček lekársky (Fomitopsis officinalis) a na pňoch či ležiacich kmeňoch rastie kosťovka zrastavá (Osteina obducta).
Fomitopsis officinalis (práchnovček lekársky)
Ďalšími významnými biotopmi húb sú porasty drevín okolo vodných tokov tatranských dolín. Na brehoch potokov sa v smrečinách zriedkavo vyskytuje čiernohľuzovka kartuziánska (Picoa carthusiana) a pindara zemná (Pindara terrestris). V brehových porastoch s výskytom vhodných druhov vŕb (Salix) rastie na ich konároch cytídia vŕbová (Cytidia salicina), veľmi vzácna skrytrohubka žltoobrúbená (Cryptomyces maximus) alebo tvrdokôrka vŕbová (Godronia fuliginosa).
Rašeliniská sú vhodnými biotopmi pre vzácne druhý húb, ktoré pre svoj výskyt potrebujú dlhodobo zamokrené lokality a mykoríznych partnerov, ktorými sú najčastejšie brezy (Betula) a vŕby (Salix). Ide o druhy: rýdzik vŕbový (Lactarius aspideus), rýdzik nádherný (Lactarius repraesentaneus), rýdzik rašelinníkový (Lactarius sphagneti), kozák biely (Leccinum holopus), kozák zakrpatený (Leccinum rotundifoliae), kozák rozličnofarebný (Leccinum variicolor), masliak močiarny (Suillus flavidus). Z rastlinných zvyškov ponorených vo vode alebo pri brehoch pomaly tečúcich potokov rastie čiapočka močiarna (Mitrula paludosa).
Alpínske lúky a biotopy s výskytom trpasličích vŕb (Salix herbacea, Salix reticulata, Salix retusa) a dryádky osemlupienkovej (Dryas octopetala) predstavujú vhodné lokality pre výskyt vzácnych taxónov húb: muchotrávka snežná (Amanita nivalis), strmuľka biela dryádková (Clitocybe candicans var. dryadicola), pavučinovec drobný (Cortinarius pauperculus), lúčnica horkastá (Hygrocybe salicis-herbaceae), vláknica hôľna (Inocybe fulvipes), rýdzik trpasličí (Lactarius nanus), rýdzik vrchovský (Lactarius salicis-reticulatae), plávka nórska (Russula laccata), plávka vysokohorská (Russula nana) atď.
Amanita nivalis (muchotrávka snežná)
V smrečinách, v ktorých sa ako prímes vyskytuje aj borovica lesná, jedľa biela smrekovec opadavý, jarabina vtáčia a javor horský, prevažujú bežné mykorízne druhy húb, ktoré vytvárajú typické mykocenózy tatranských lesov. Sú to napríklad druhy: krásnopórovec zrastený (Albatrellus confluens), muchotrávka umbrovožltá (Amanita battarrae), muchotrávka hrubá (Amanita excelsa), muchotrávka červená (Amanita muscaria), muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens), suchohríb hnedý (Boletus badius), hríb červený (Boletus calopus), hríb smrekový (Boletus edulis), hríb zrnitohlúbikový (Boletus luridiformis), hríb sosnový (Boletus pinophilus), kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius), kuriatko lievikovité (Cantharellus tubaeformis), pavučinovec inoväťový (Cortinarius caperatus), žezlovka srnková (Elaphocordyceps ophioglossoides), srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), srnka ježatá (Elaphomyces muricatus), ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta), šťavnačka olivovohnedá (Hygrophorus olivaceoalbus), rýdzik smrekový (Lactarius deterrimus), rýdzik ryšavý (Lactarius rufus), rýdzik jedľový (Lactarius salmonicolor), rýdzik rapavý (Lactarius scrobiculatus), kozák smrekový (Leccinum piceinum), kozák žltooranžový (Leccinum versipelle), plávka chrómovožltá (Russula claroflava), plávka škodlivá (Russula emetica), plávka krehká (Russula fragilis), plávka lasičia (Russula mustelina), plávka jahodovočervená (Russula paludosa), jelenkovec škridlicovitý (Sarcodon imbricatus), masliak kravský (Suillus bovinus), masliak smrekovcový (Suillus grevillei), masliak strakatý (Suillus variegatus), čírovka škridlicovitá (Tricholoma vaccinum), podhríb žlčový (Tylopilus felleus) atď. Hojne zastúpené sú aj ďalšie druhy rodov: muchotrávka (Amanita), pavučinovec (Cortinarius), slzivka (Hebeloma), šťavnačka (Hygrophorus), vláknica (Inocybe), rýdzik (Lactarius), plávka (Russula) atď.
V dôsledku absencie dostatočného množstva mŕtveho drevného substrátu sa v lesnícky manažovaných smrečinách vyskytujú prevažne najbežnejšie drevoosídľujúce druhy ako: podpňovka smreková (Armillaria ostoyae), práchnovček pásikavý (Fomitopsis pinicola), trámovka plotová (Gloeophyllum sepiarium), trámovka jedľová (Gloeophyllum abietinum), koreňovka vrstevnatá (Heterobasidion annosum), tvarohovník modrastý (Postia caesia), klanolupeňovka obyčajná (Schizophyllum commune) atď. Uvedené druhy drevoosídľujúcich húb sa uplatňujú aj na plochách spracovaných kalamít v podhorí. Rozsiahle vetrové kalamity v rokoch 2004 a 2014 na veľkých plochách podstatne zmenili charakter lesných biotopov vhodných pre rast húb. Z toho automaticky vyplýva ústup typických lesných mykocenóz, ktoré nahradili menej pestré spoločenstvá húb.
Ochranné pásmo TANAP-u je z pohľadu výskytu vzácnych druhov húb rovnako významné. Aj tu je dominantnou drevinou smrek obyčajný (Picea abies), no ďalšími dôležitými druhmi drevín sú: jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec opadavý (Larix decidua), buk lesný (Fagus sylvatica), breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), lieska obyčajná (Corylus avellana), vŕby (Salix). V súvislosti s nižšou nadmorskou výškou a zvýšeným dlhodobým antropickým vplyvom sa v tomto území nachádzajú biotopy, ktoré sú z pohľadu mykofloristiky veľmi dôležité. Typickým biotopom sú v procese sekundárnej sukcesie zarastajúce pasienky, na ktorých sa rozširuje smrekový les s charakteristickým výskytom borievky obyčajnej (Juniperus communis), ďalej sú to trvalé trávne porasty (lúky, pasienky), brehové porasty drevín okolo vodných tokov a rašeliniská, ojedinele sa tu vyskytujú aj terasované polia. Najvzácnejšími druhmi húb ochranného pásma TANAP-u sú: hríb úhľadný horský (Boletus rubrosanguineus), hríb horský (Boletus subappendiculatus), náramkovka cisárska (Catathelasma imperiale), bedľovník orosený (Chamaemyces fracidus), šamonia modrejúca (Chamonixia caespitosa), pakyjačik purpurový (Clavaria purpurea), kyjak useknutý (Clavariadelphus truncatus), pavučinovec hercýnsky (Cortinarius hercynicus), kudónia okrúhla (Cudonia circinans), žezlovka vretenovitovýtrusná (Elaphocordyceps longisegmentis), žezlovka Rouxova (Elaphocordyceps rouxii), strapatec smrčkovitý (Gautieria morchelliformis), kalichovka lúčovitá (Gerronema strombodes), sliziak škvrnitý (Gomphidius maculatus), sliziak ružový (Gomphidius roseus), lievikovec kyjakovitý (Gomphus clavatus), trasľavka horská (Guepiniopsis alpina), jelenkovka žiarivá (Hydnellum auratile), jelenkovka oranžová (Hydnellum floriforme), jelenkovka sírovožltá (Hydnellum geogenium), jelenkovka pálčivá (Hydnellum peckii), jelenkovka voňavá (Hydnellum suaveolens), komôrkovka podvojná (Hydnotrya bailii), lúčnica zrnitá (Hygrocybe coccineocrenata), lúčnica kužeľovitá smutná (Hygrocybe conica var. chloroides), lúčnica výstredná (Hygrocybe fornicata), lúčnica Konradova (Hygrocybe konradii), šťavnačka marcová (Hygrophorus marzuolus), šťavnačka úhľadná (Hygrophorus speciosus), mäsovka lišajníková (Hypocreopsis lichenoides), láziochlena obyčajná (Ischnoderma benzoinum), rýdzik vŕbový (Lactarius aspideus), rýdzik hrdovský (Lactarius hrdovensis), rýdzik nádherný (Lactarius repraesentaneus), rýdzik škótsky (Lactarius scoticus), kozák biely (Leccinum holopus), kozák rozličnofarebný (Leccinum variicolor), čiapočka močiarna (Mitrula paludosa), prilbička modropätá (Mycena cyanorhiza), zrnuľa zlatá (Phaeolepiota aurea), korkovec tmavý (Phellodon melaleucus), korkovec čierny (Phellodon niger), korkovec čiaškovitý (Phellodon tomentosus), kyjovec tmavnúci (Podostroma alutaceum), ružovka vretenovitovýtrusná (Rhodoscypha ovilla), jelenkovec čučoriedkový (Sarcodon glaucopus), jelenkovec oranžový (Sarcodon versipellis), lopatička žltkastá (Spathularia flavida), rôsolovka cudzopasná (Tremella mycetophiloides) atď.
Catathelasma imperiale (náramkovka cisárska)
Charakteristickými bežnými druhmi húb ochranného pásma TANAP-u sú popri spomínaných bežných druhoch jeho vlastného územia aj nasledujúce: muchotrávka pošvatá (Amanita vaginata), hríb siný (Boletus luridus), hríb dubový (Boletus reticulatus), meďovec korenistý (Chalciporus piperatus), bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes), strmuľka inoväťová (Clitocybe nebularis), pavučinovec krvavý (Cortinarius sanguineus), lúčnica vosková (Hygrocybe ceracea), lúčnica šarlátová (Hygrocybe coccinea), šťavnačka voňavá (Hygrophorus agathosmus), kozák dubový (Leccinum aurantiacum), kozák hrabový (Leccinum pseudoscabrum), kozák osikový (Leccinum rufum), kozák brezový (Leccinum scabrum), klincovka slizká (Leotia lubrica), pôvabnica dvojfarebná (Lepista personata), bedľa hustošupinatá (Leucoagaricus nympharum), bedľa vysoká (Macrolepiota procera), smrčok kužeľovitý (Morchella conica), misôčka černastá (Pseudoplectania nigrella), suchohríb žltomäsový (Xerocomellus chrysenteron) atď. Zriedkavo sa tu vyskytuje aj smrteľne jedovatá muchotrávka zelená (Amanita phalloides), ktorá je v iných častiach Slovenska bežnou hubou.
Použitá literatúra:
PEIGER, M. (2018). Mykoflóra Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti. Slovenská mykologická spoločnosť pri SAV, Bratislava, s. 6 – 18.
PEIGER, M., TOMKA, P., PAULÍNY, M. (2015). Huby Liptova. Liptovské múzeum v Ružomberku, 168 s.
PEIGER, M. (2015). Vybraní zástupcovia jelenkovitých húb (Bankeraceae), ich ekológia a indikačná hodnota v lesných ekosystémoch. Liptovský Mikuláš, 67 s.
ŠKUBLA, P. (2003). Mycoflora Slovaca. Mycelium, 1103 s.
Tatry-príroda (2010). Baset. Praha, 639 s.
VOLOČŠUK I. a kol. (1994). Tatranský národný park-biosférická rezervácia. Gradus. Martin, 551 s.