Pracovníci Správy TANAP-u včera v Západných Tatrách objavili mŕtveho kamzíka. Na miesto nálezu ich upozornili líščie výhraby a keď sa naši kolegovia vrátili späť do Smutnej doliny aj s lopatami, vykopali jedinca, ktorý prišiel o život zhruba pred dvomi týždňami.

Príčinou smrti nebola lavína ani väčší predátor, ďalej preto môžeme už len hádať, či sa samica pošmykla na skalách, zranila a uhynula v doline, alebo ju stihol iný osud. Väčšina z kamzíka je naďalej súčasťou ekosystému a stane sa potravou pre orly, krkavce, medvede, líšky a nekrofilný hmyz. Nález však obohatí aj výskum, pracovníci Správy TANAP-u totiž odobrali hlavu chráneného živočícha.

Okrem iných cenných údajov sú podstatné i kraniologické charakteristiky lebky, ktoré prezrádzajú, či ide o endemický poddruh kamzíka vrchovského tatranského. Už Milíč Blahout v rokoch 1966 až 1971 kraniometricky spracoval 84 lebiek kamzíkov a konštatoval, že tatranský kamzík sa od svojich alpských a karpatských príbuzných odlišuje kvalitatívne aj kvantitatívne. Na základe jeho výskumov bol v roku 1971 uznaný nový poddruh Rupicapra rupicapra tatrica.

Autochtónnosť tatranského kamzíka potvrdzuje nález fragmentov lebky v jednej z jaskýň Muráňa v nadmorskej výške 1 570 metrov. Rádiouhlíková metóda dokázala, že pochádzajú spred 10 610 rokov (± 100 rokov), čo je dôkazom, že tatranské kamzíky radíme medzi glaciálne relikty.

Snímky: Juraj Majerčák a Marek Gejdoš