Tyče sú neoddeliteľnou súčasťou tatranských dolín počas zimných mesiacov. Toto značenie je doménou centrálnej časti národného parku, kde sa nachádzajú takmer všetky tatranské vysokohorské chaty. Rozmiestnenie drevených majákov nie je náhodné. Mali by byť dobre viditeľné tak, aby človek dovidel od jednej tyče k druhej. Na neprehľadných úsekoch, alebo tam, kde sa trasa lomí, sú osadené ešte hustejšie, aby bolo zjavné, ktorým smerom má turista pokračovať.
„Už na jeseň sme mali žrde pripravené, ale snehu nejako nebolo. Na druhej strane sa s nimi teraz dobre chodí do terénu, lebo sa dajú poľahky ťahať po zamrznutom povrchu zo snehu a ľadu až na miesto, kde potrebujeme,“ vysvetľuje Štefan Zavacký, vedúci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
V januári osadili pracovníci strediska zimné značenie na magistrále v smere od Skalnatého plesa po Zamkovského chatu na červenom chodníku, ďalej od Velickej poľany smerom na Sliezsky dom po zelenej značke. Začiatkom zimy označili aj úsek magistrály od Sliezskeho domu smerom na Hrebienok, na tejto trase je tyčí len niekoľko, po miesto, kde chodník vchádza do lesa. Ďalej je vyznačený chodník od Štrbského Plesa po vodopád Skok v Mlynickej doline, magistrála od Štrbského Plesa po Jamske pleso a od Popradského plesa po Rázcestie nad Žabím potokom.
„Tyče sme už mali pripravené od jesennej prerezávky, teraz sme ich vyniesli do Veľkej Studenej doliny. Počkáme, kým príde ďalšie sneženie. Do Malej Studenej doliny pôjdeme, keď bude viac snehu. Je to potrebné, aby bolo do čoho zapichnúť žrde. Keď dosneží, vyznačí sa tyčami úsek od Zamkovského chaty po Téryho chatu a taktiež chodník na Zbojnícku chatu,“ hovorí Zavacký.
Keď sa pásové turistické značky strácajú pod snehom, drevené tyče uľahčia turistom orientáciu. Avšak nie všetci návštevníci Tatier sú disciplinovaní. Aj toto značenie poškodzujú, ba dokonca ho odhodia do lesa tak, že sa už nedá nájsť. „Najviac tyče, ako aj všetko čo je na chodníkoch, žiaľ, neničia poveternostné podmienky – dážď, vietor, mráz, ale turisti samotní. Vyťahujú ich zo zeme a zo snehu priamo tam, kde sú už osadené a majú slúžiť, alebo ich zoberú z miesta, kde ich máme pripravené a používajú ako paličky, keď ich niekde prekvapí ľad a potrebujú sa podopierať. Keď ich už nepotrebujú, nenechajú ich vedľa chodníka, ale hádžu ich do potokov a okolitej kosodreviny. Je to bezohľadné a takýmto konaním ohrozujú bezpečnosť ostatných, ktorí môžu poblúdiť,“ vysvetľuje Miroslav Mlynský, kolega zo strediska.
Okrem bezpečnosti sa pri tyčovaní berie do úvahy vždy aj ochrana prírody. Zvlášť v jarnom období pomáha tyčové značenie naviesť návštevníkov späť na klasické letné turistické chodníky, vďaka čomu nedochádza k zošliapavaniu vegetácie a erózii pôdy. Na to, aby sa turisti po oteplení a zmäknutí snehu najmä vo vyšších polohách neprepadli do kosodreviny, treba myslieť aj pri každom pretrasovaní chodníka najmä na sklonku zimy, preto je ideálne, ak sa zimná trasa čo najviac pridržiava tej pôvodnej, letnej. Pamätať vtedy treba aj na zimných spáčov, ktorí obývajú tatranské doliny.