Včera sa podarilo lesníkom Správy TANAP-u vyhrabať ostatky medveďa, ktorému vzala život lavína, a previezť ich na Výskumnú stanicu TANAP-u. Obavy, že pod snehom zahynula medvedica s mladými sa, našťastie, nepotvrdili.
Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o zhruba trojročného medveďa zimujúceho len tri metre od magistrály v úseku medzi Štrbským a Popradským plesom v nadmorskej výške okolo 1 550 m n. m. Mal smolu, že tohto roku nadelila zima vysokohorskému prostrediu štedrú snehovú nádielku, ktorá predznamenáva mohutnejšie lavíny. Masa snehu uvoľnená z Patrie zasypala otvor do brlohu a hibernujúceho medveďa pochovala zaživa.
„Úhyn nahlásil ešte pred Veľkou nocou lesník Ľuboš Fabian. Najprv si myslel, že ide o kamzíka, ale keď odhrabal sneh a dostal sa bližšie, zistil, že pod snehom skončil medveď,“ hovorí Igor Cpin, vedúci ochranného obvodu Vyšné Hágy, pod ktorý daný úsek patrí. Pre veľkú snehovú pokrývku sa rozhodli s vyhrabávaním počkať, cez Veľkú noc zavalila miesto ďalšia lavína a ostatky medveďa sa nakoniec podarilo spod snehu dostať včera. Drvivú väčšinu už skonzumovali živočíchy, najviac sa zrejme „nakŕmil“ iný medveď. Na Výskumnú stanicu TANAP-u putovalo v malom vrecku už len tkanivo na kostiach, konkrétne išlo o fragmenty kostí lopatky, rebier a časť chrbtice. Po medveďovi ostal pre výskumníkov ešte i kúsok kože so srsťou. Zo zapáchajúcich ostatkov odobrali preparátor Milan Kornajčík a zoologička Gabriela Chovancová vzorky potrebné pre prípadné genetické analýzy.
Ľuboš Fabian má pod patronátom lokalitu, kde sa medveď rozhodol prečkať zimu. „Viem, že medvede pravidelne neďaleko turistického chodníka hibernujú. Zvykla tam vychádzať medvedica s mladými, tak som mal obavy, že budú zasypané aj tie. Našťastie sme ju videli minulý týždeň s tromi mladými a je v poriadku,“ uvádza Fabian. S medvedicou a medvieďatami chodil i pestún. Vo voľnej prírode vyvádzajú medvedice mladé štandardne raz za dva roky, ale pri dobrej úživnosti územia môžu priviesť na svet potomstvo aj každý rok. Medvede z predošlého vrhu – pestúni – sú ešte s medvedicou, no tá sa venuje v prvom rade mladšej generácii. Pravdepodobne zhruba trojročný pestún si spravil brloh neďaleko medvedice s mladými.
Ako sa ukázalo, nebola to šťastná voľba. V Tatrách pribudlo za ostatnú zimu množstvo snehu a padali masívnejšie lavíny. Čelo tej „osudnej“ skončilo takmer na zimnom chodníku. Brloh ležal zhruba pod metrovým nánosom snehu, neprepadol sa, ale zavalená diera do brloha znamenala koniec prísunu kyslíka. Medveď doplatil na výber nie najvhodnejšej lavínovej lokality pre zimovanie, no najmä na „ťažký“ snehový rok.
