Prvoaprílový deň patrí opereným obyvateľom prírody už od roku 1900. Dátum nepadol len tak, náhodou. Práve apríl je totiž mesiacom, počas ktorého sa do tatranskej domoviny vráti najviac sťahovavých vtákov, ale tiež obdobím, keď je les „rozospievaný z plného hrdla“.

Hlavne ráno za svitu a večer po západe slnka, v tých najčarovnejších chvíľach, sa ozývajú vtáčie chorály. Samčeky lákajú samičky, vymedzujú si územia, obsadzujú hniezda a pripravujú sa na príchod nového potomstva. Ako prvý, skoro ešte po tme, sa začína ozývať žltochvost domový, potom počas brieždenia drozdy čierne, plavé, trskotavé, ďalej sa pripoja pinky či sýkorky a všetky ostatné spevavce. Hotový otvárací koncert Tatranskej hudobnej jari.

Medzi sovami takmer všetok tok prišiel v priaznivom počasí koncom marca. Práve teraz však nastáva obdobie pôtika kapcavého, ktorý ozvučuje les svojím hlasom nielen ráno a večer, ale niekedy i pri zamračenom počasí cez deň.

Začiatkom apríla do Tatier prilieta po zimovaní v Afrike orol krikľavý. Tento prívlastok si zaslúži, pretože po príchode predvádza na svojom hniezdisku svadobné lety a dáva o sebe vedieť krikľavým, zvonivý hlasom.

Apríl i prvá polovica mája patria toku kurovitých vtákov. Kohúty tetrova hlucháňa, najväčšieho spomedzi kurovitých, sa večer zlietajú na tokaniskách a skoro ráno, ešte pred rozbrieždením, vydávajú zo stromov zvuky, ktoré bežne ani nepostrehneme. Pri záverečnej fáze toku, pri brúsení, na okamih kohút stráca sluch. Preto si vyslúžil názov hlucháň.

Tetrovy hoľniaky zas predvádzajú na holiach svoj tanec s bublavým hlasom. Začínajú skoro ráno, na brieždení, a poskakujú pri sliepkach a prvých lúčoch slnka.