Zachovalých starých prírodných lesov a pralesov, kde je dostatok a veľká rozmanitosť mŕtveho dreva, je čoraz menej. Pralesy sú ukážkou prirodzeného vývoja lesných ekosystémov a často predstavujú posledné útočiská vzácnych organizmov, sú biotopmi s veľkou rozmanitosťou živočíšstva, rastlinstva i húb a zasluhujú si tak našu zvýšenú pozornosť a ochranu. Preto v tejto galérii ponúkame pohľad do niektorých tatranských pralesov, ktoré dodnes odolávajú množstvu faktorov, ktoré či už priamo alebo nepriamo ohrozujú ich ďalšiu existenciu.
- borovica limbová (Nefcerka)
- striedanie generácií stromov (Nefcerka)
- jarabina vtáčia-prirodzená príprava na obnovu lesa (Nefcerka)
- Nefcerka
- v pralese okolo hornej hranice lesa stromy nerastú nahusto (Trstený žľab)
- v pralese okolo hornej hranice lesa sú koruny smrekov štíhle, konáre siahajú aj do nižších častí kmeňa (Trstený žľab)
- rozvoľnený porast s hustým podrastom čučoriedok (Trstený žľab)
- mŕtve stojace kmene s dutinami poskytujú priestor pre vtáky dutinové hniezdiče – (Trstený žľab)
- jedna generácia stromov odumrela, rýchlo však nastupuje druhá a kolobeh prírody pokračuje (Trstený žľab)
- potok v Trstenom žľabe
- bohatá zásoba mŕtveho dreva je pre pralesy typická (Suchá dolina)
- mŕtvy kmeň smreka dáva život nasledujúcej generácii (Suchá dolina)