V úseku zeleno značeného turistického chodníka od Zamkovského chaty po Veľký hang v Malej studenej doline osadili pracovníci Správy TANAP-u drevené tyče, ktoré uľahčia turistom orientáciu, keď sa pásové turistické značky strácajú pod snehom.

Karty v horách mieša počasie a najmä výška snehovej pokrývky. Zimný chodník nestačí vytrasovať hneď pri prvom väčšom snežení. „Počas zimy sa podmienky neustále menia, bežne sa stáva, že na niektorých miestach vietor sneh vyfúka a na iných zase nafúka, takže ho musíme preznačiť a urobiť nový variant tak, aby chodník bol pre turistov opäť bezpečný. S tyčovaním začíname až vtedy, keď je dostatok snehu. A to nielen preto, aby bolo do čoho zapichnúť žrde,“ vysvetľuje Štefan Zavacký, vedúci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Kľúčový je výber najschodnejšej trasy. Zimný chodník nie vždy kopíruje letný, ten totiž neraz vedie miestami, ktoré môžu byť v zimnom období lavínovým terénom.

Rozmiestnenie tyčí nie je náhodné. „Mali by byť na dohľad, tak aby človek dovidel od jednej k druhej. Na neprehľadných úsekoch, alebo tam, kde sa trasa lomí, ich osadzujeme hustejšie, aby bolo zjavné, ktorým smerom má turista pokračovať,“ hovorí Zavacký.

Tyčové značenie je doménou centrálnej časti národného parku, kde sa nachádzajú takmer všetky tatranské vysokohorské chaty. S „drevenými majákmi“ sa návštevníci pravidelne stretávajú nielen vo Veľkej a Malej Studenej doline, v okolí Sliezskeho domu vo Velickej doline či v Doline Zeleného plesa, ale aj v Mlynickej doline, kde je vytrasovaný úsek po vodopád Skok. Turistom tyče takisto pomáhajú v orientácii v Mengusovskej doline, kde sa v zime dostanú po Rázcestie nad Žabím potokom, ako i na magistrále medzi Lomnickou vyhliadkou a Skalnatým plesom.

Počas zimy sú v teréne na každom spomínanom úseku desiatky tyčí, ktoré treba priebežne aj kontrolovať. Popri tejto činnosti pracovníci Správy TANAP-u priebežne čistia mostíky, kontrolujú turistické chodníky a prerezávajú ich po vetre či snežení a odstraňujú popadané konáre, kmene stromov i vývraty.

Okrem bezpečnosti sa pri tyčovaní berie do úvahy vždy aj ochrana prírody. Zvlášť v jarnom období pomáha tyčové značenie naviesť návštevníkov späť na klasické letné turistické chodníky, vďaka čomu nedochádza k zošliapavaniu vegetácie a erózii pôdy. Na to, aby sa turisti po oteplení a zmäknutí snehu najmä vo vyšších polohách neprepadli do kosodreviny, treba myslieť aj pri každom pretrasovaní chodníka najmä na sklonku zimy, preto je ideálne, ak sa zimná trasa čo najviac pridržiava tej pôvodnej, letnej. Pamätať vtedy treba aj na zimných spáčov, ktorí obývajú tatranské doliny. „Turisti by nemali mať možnosť pohybom v teréne vyrušovať v tomto období práve vyliezajúce svište po zimnom spánku zo svojich v mnohých prípadoch ešte snehom prikrytých príbytkov,“ pridáva ďalší uhol pohľadu Zavacký.

Po roztopení snehu zamestnanci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru tyče pozbierajú a uložia na osvedčené miesta v dolinách, aby ich tam na zimu nemuseli opäť vynášať, s výnimkou lokalít, kde sú umiestnené celoročne. Poškodené tyče v lete zreparujú a tie, ktoré zmizli, doplnia, aby počas ďalšej zimnej sezóny mohli opäť plniť svoje poslanie.